Month: október 2022

V 3. čísle nášho farského spravodaja Studňa uvádzam niekoľko poznámok týkajúcich sa posledných vecí. Jedna sa o pohreb a tom, čo s pohrebom súvisí.

Milí farníci a priatelia našej farnosti! Často počúvame o potrebe obnovy a zmeny či zlepšenia. V 3. čísle nášho farského spravodaja Studňa uvádzam niekoľko poznámok týkajúcich sa posledných vecí. Jedná sa o pohreb a o tom, čo s pohrebom súvisí.

  1. Je dobré a užitočné myslieť na večnosť a pripraviť sa na ňu. Často sa stáva, že ľudia umierajú bez prijatia sviatosti nemocných. Ďakujem všetkým, ktorí ste ma zavolali k svojim blízkym zavčasu. Podotýkam, že sviatosť pomazania chorých je pre chorých, nie pre mŕtvych. A vôbec sa nemusíme báť, že by po návšteve kňaza už mala prísť okamžite len smrť.
  2. Veľmi často pochovávam ľudí, ktorých som vôbec nepoznal. Nemám vo zvyku kázať o nebohých. Je dosť myšlienok, o ktorých môžeme a mame rozjímať pri pohrebe. Predsa však môj príhovor môže byť osobnejší, keď som nebohého na konci života navštevoval a mohol poslúžiť sviatosťami.
  3. Vo farnosti Petrova Ves sú najprv pohrebné obrady na cintoríne a potom zádušná sv. omša. Navrhujem zmeniť poradie z viacerých dôvodov. Skoro vždy musíme čakať, kým pozostalí prídu do kostola. Časť účastníkov pohrebu už na sv. omšu nepríde. V zimnom období je koberec kostola niekedy znečistený po príchode z cintorína.
  4. Chválim tých príkladných pozostalých, ktorí požiadali o sviatosť zmierenia pred pohrebom, aby tak mohli obetovať za svojho nebohého to najcennejšie – sv. omšu so sv. prijímaním.
  5. Na pohreb prichádzame s kvetmi alebo vencami. Je to síce pekný zvyk ale chcem poukázať aj na iné, oveľa užitočnejšie spôsoby, ako prejaviť úctu a vďaku voči nebohému. Na smútočnom oznámení o úmrtí a pohrebe môžeme uviesť toto: Namiesto kvetinových darov bude pri sv. omši zbierka na potreby farnosti (napríklad na opravu organu, opravu priestoru pred kostolom…) Videl som doteraz 3 takéto oznámenia. Na jednom bol účel zbierky – na misie v Brazílii, na druhom – na bezbariérový prístup do kostola a na treťom boli uvedené charitatívne organizácie, kam mohli ľudia prispieť. Lenže k takému počinu je treba veľa odvahy a prelomenie neužitočných zvykov. Koľko krát máme potrebu priniesť kvetiny a vence len preto, že sa to patrí, aby som nešiel s prázdnymi rukami alebo – čo by povedali ľudia, keby som nič nepriniesol. A plastového odpadu je stále príliš veľa..
  6. Pri rakve sú pripravené 4 svietniky so sviečkami a kríž. V sprievode ku hrobu sa potom nesú 2 kríže, takže stačí úplne len jeden. A ženy, ktoré nesú sviečky, väčšinou ani nevedia čo majú robiť a kam ísť s tými sviečkami. V minulosti to asi malo nejaký zmysel, keď bol sprievod s rakvou z domu do kostola a potom na cintorín. Toto navrhujem zrušiť.
  7. Všimol som si, že niekedy sú pozostalí nepraktizujúci vieru a potom sa na sv. omši možno cítia trápne alebo aspoň nesvoji, keď nevedia, kedy majú vstať, kedy sadnúť, kedy kľaknúť. Preto odporúčam pozostalým aktívne navštevovať bohoslužby ešte predtým, než sa stanú pozostalým. Prípadne prosím aktívne farníčky, aby si sadli v kostole na ľahko viditeľné miesta. Pozostalí tak ľahko uvidia príklad.
  8. Pri čítaní smútočného oznámenia mám niekedy dojem, že umrela polovica rodiny. Môžeme sa dočítať, že zomrela matka, stará mama, prastará mama, sestra, švagriná, teta, suseda, krstná,… Stačí uviesť, že zomrela naša drahá…, alebo naša milovaná…
  9. Jeden z pekných a hodnotných zvykov je, že na pohreb idú nielen pozostalí a príbuzní, ale aj ľudia z dediny, ktorí nebohého poznali alebo aj nepoznali, ale chcú prejaviť skutok telesného milosrdenstva a účasťou na sv. omši vyprosiť nebohému milosť večného života. Tento dobrý zbožný zvyk si zachovajme.
  10. A nakoniec… Snažme sa žiť tak, aby pozostalí, príbuzní a všetci účastníci pohrebu nám mali za čo byť vďační… A snažme sa žiť výnimočne dobý život, aby pohreb bol slávnosťou…