V 3. čísle nášho farského spravodaja Studňa uvádzam niekoľko poznámok týkajúcich sa posledných vecí. Jedna sa o pohreb a tom, čo s pohrebom súvisí.

Milí farníci a priatelia našej farnosti! Často počúvame o potrebe obnovy a zmeny či zlepšenia. V 3. čísle nášho farského spravodaja Studňa uvádzam niekoľko poznámok týkajúcich sa posledných vecí. Jedná sa o pohreb a o tom, čo s pohrebom súvisí.

  1. Je dobré a užitočné myslieť na večnosť a pripraviť sa na ňu. Často sa stáva, že ľudia umierajú bez prijatia sviatosti nemocných. Ďakujem všetkým, ktorí ste ma zavolali k svojim blízkym zavčasu. Podotýkam, že sviatosť pomazania chorých je pre chorých, nie pre mŕtvych. A vôbec sa nemusíme báť, že by po návšteve kňaza už mala prísť okamžite len smrť.
  2. Veľmi často pochovávam ľudí, ktorých som vôbec nepoznal. Nemám vo zvyku kázať o nebohých. Je dosť myšlienok, o ktorých môžeme a mame rozjímať pri pohrebe. Predsa však môj príhovor môže byť osobnejší, keď som nebohého na konci života navštevoval a mohol poslúžiť sviatosťami.
  3. Vo farnosti Petrova Ves sú najprv pohrebné obrady na cintoríne a potom zádušná sv. omša. Navrhujem zmeniť poradie z viacerých dôvodov. Skoro vždy musíme čakať, kým pozostalí prídu do kostola. Časť účastníkov pohrebu už na sv. omšu nepríde. V zimnom období je koberec kostola niekedy znečistený po príchode z cintorína.
  4. Chválim tých príkladných pozostalých, ktorí požiadali o sviatosť zmierenia pred pohrebom, aby tak mohli obetovať za svojho nebohého to najcennejšie – sv. omšu so sv. prijímaním.
  5. Na pohreb prichádzame s kvetmi alebo vencami. Je to síce pekný zvyk ale chcem poukázať aj na iné, oveľa užitočnejšie spôsoby, ako prejaviť úctu a vďaku voči nebohému. Na smútočnom oznámení o úmrtí a pohrebe môžeme uviesť toto: Namiesto kvetinových darov bude pri sv. omši zbierka na potreby farnosti (napríklad na opravu organu, opravu priestoru pred kostolom…) Videl som doteraz 3 takéto oznámenia. Na jednom bol účel zbierky – na misie v Brazílii, na druhom – na bezbariérový prístup do kostola a na treťom boli uvedené charitatívne organizácie, kam mohli ľudia prispieť. Lenže k takému počinu je treba veľa odvahy a prelomenie neužitočných zvykov. Koľko krát máme potrebu priniesť kvetiny a vence len preto, že sa to patrí, aby som nešiel s prázdnymi rukami alebo – čo by povedali ľudia, keby som nič nepriniesol. A plastového odpadu je stále príliš veľa..
  6. Pri rakve sú pripravené 4 svietniky so sviečkami a kríž. V sprievode ku hrobu sa potom nesú 2 kríže, takže stačí úplne len jeden. A ženy, ktoré nesú sviečky, väčšinou ani nevedia čo majú robiť a kam ísť s tými sviečkami. V minulosti to asi malo nejaký zmysel, keď bol sprievod s rakvou z domu do kostola a potom na cintorín. Toto navrhujem zrušiť.
  7. Všimol som si, že niekedy sú pozostalí nepraktizujúci vieru a potom sa na sv. omši možno cítia trápne alebo aspoň nesvoji, keď nevedia, kedy majú vstať, kedy sadnúť, kedy kľaknúť. Preto odporúčam pozostalým aktívne navštevovať bohoslužby ešte predtým, než sa stanú pozostalým. Prípadne prosím aktívne farníčky, aby si sadli v kostole na ľahko viditeľné miesta. Pozostalí tak ľahko uvidia príklad.
  8. Pri čítaní smútočného oznámenia mám niekedy dojem, že umrela polovica rodiny. Môžeme sa dočítať, že zomrela matka, stará mama, prastará mama, sestra, švagriná, teta, suseda, krstná,… Stačí uviesť, že zomrela naša drahá…, alebo naša milovaná…
  9. Jeden z pekných a hodnotných zvykov je, že na pohreb idú nielen pozostalí a príbuzní, ale aj ľudia z dediny, ktorí nebohého poznali alebo aj nepoznali, ale chcú prejaviť skutok telesného milosrdenstva a účasťou na sv. omši vyprosiť nebohému milosť večného života. Tento dobrý zbožný zvyk si zachovajme.
  10. A nakoniec… Snažme sa žiť tak, aby pozostalí, príbuzní a všetci účastníci pohrebu nám mali za čo byť vďační… A snažme sa žiť výnimočne dobý život, aby pohreb bol slávnosťou…

 

 

požehnanie kríža a doplnenie ambonu a sedadiel

Milí farníci a priatelia našej farnosti!
10.7. uplynie rok od slávnosti, počas ktorej bola požehnaná Jabloňová krížová cesta v Petrovej Vsi. Svätá omša bola slúžená na oltári, ktorý je zobrazený na fotke. Rád by som urobil ďalší krok – zorganizovať požehnanie kríža, ktorý bol vyrobený ešte v roku 2020. Ale … bolo by treba doplniť k tomu miestu aj ambonu a sedadlá. Takže – ak by mal niekto možnosť zohnať taký kus kameňa, ktorý by mohol poslúžiť ako miesto, odkiaľ by sa čítalo Božie slovo, alebo mal kontakty na nejaký kameňolom, odkiaľ by nám taký kameň venovali, dajte mi vedieť. Ako sedadlá by som potreboval 6 malých pňov. Bližšie info podám na mojom čísle +421948772456, alebo na quirin@centrum.sk alebo na messengeri.
Teším sa na spoluprácu s Vami na budovaní Božieho kráľovstva v Petrovej Vsi a vyprosujem Vám všetkým intenzívne prežitie posledných dní pôstnej doby…PQJ

35205.jpg

Oznamy na dnes

Milí farníci a priatelia našej farnosti!
Chcem len oznámiť, že:
1. dnes pobožnosť krížovej cesty nebude v Jabloňovom sade ale v kostole po svätej omši.
2. zajtra od 10.00 do 12.00 sa bude vysluhovať v kostole v Petrovej Vsi aj v Letničí veľkonočná sviatosť zmierenia. Prídu spovedať aj pátri z Holíča. Prosím, využime túto príležitosť, aby sme sa aj takto duchovne očistení pripravili na slávenie Veľkonočných sviatkov.
3. Od dnešného dňa ideme z kopca. Ak Pán dá a pán opát dá, tak aktuálne OMČ je 1 279/ 182 +5…Prajem Vám pekný weekend so Slnkom v duši!
PQJ

Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska z poverenia slovenských katolíckych biskupov publikuje nasledovné usmerenenie:

Bratislava 18. marca (TK KBS) Vzhľadom na otázky veriacich i kňazov, týkajúce sa aktuálnych pandemických opatrení, Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska z poverenia slovenských katolíckych biskupov publikuje nasledovné usmerenenie:

„V kostoloch zostáva v platnosti nosenie respirátorov. Táto povinnosť však neplatí pre ženícha a nevestu pri sobáši.

Zároveň treba vziať na vedomie, že všetky ostatné pandemické obmedzenia boli odvolané. Preto je možné vrátiť sa k používaniu sväteničiek a k znaku pokoja. Kostol môže navštevovať každý, bez ohľadu zaočkovanie či testovanie. Taktiež boli celkom zrušené počtové obmedzenia veriacich na bohoslužbách.

Sväté prijímanie je možné rozdávať do úst aj do rúk: kňazi nech rešpektujú slobodné rozhodnutie jednotlivých veriacich.  Samozrejme, na farskej úrovni sa dá dohodnúť taký spôsob, aby prijímala najskôr jedna, a následne druhá časť veriacich, a zobral sa tak ohľad na ochranu zdravia zraniteľných.

Dôležitou je naďalej duchovná príprava a nevyhnutnou pre prijatie Eucharistie je vždy posväcujúca milosť, čo je nevyhnutné veriacim náležite pripomínať v katechéze. Slovenskí biskupi zároveň veriacich povzbudzujú k obnoveniu aktívnej, pravidelnej účasti na bohoslužbách.“

Vysvetlenie spôsobu sv. prijímania od kardinála Jozefa Ratzingera (Eucharistia – stredobod Cirkvi, Mníchov 1978).

Súčasný emeritný pápež Benedikt ešte ako kardinál a mníchovský arcibiskup povedal na tému spôsobu sv. prijímania tieto slová, ktoré sú aktuálne i pre nás teraz:

Najprv by som chcel povedať, že oba spôsoby sv. prijímania – na ruku i do úst sú možné a chcem poprosiť všetkých kňazov, aby s pochopením uznávali rozhodnutie každého veriaceho v tejto veci; Chcel by som okrem toho poprosiť všetkých vás veriacich, aby ste nepodozrievali tých, ktorí sa rozhodli pre jeden zo spôsobov sv. prijímania. Môžete sa ma však spýtať: Keď ide o Sviatosť Oltárnu je správne hovoriť o tolerancii? Pravda je však taká, že až do IX. storočia sa Eucharistia prijímala postojačky na ruku. Iste, to nemusí znamenať, že to musí ostať vždy tak, pretože veľké a krásne na Cirkvi je to, že rastie, že dozrieva, že chápe tajomstvo stále hlbšie. Napokon aj vývoj, ktorý začal po IX. storočí, mal ako prejav úcty voči Eucharistii svoje opodstatnenie a svoje dobré dôvody. Avšak musíme povedať aj to, že Cirkev počas deviatich storočí neslávila Eucharistiu nehodne. Keď čítame texty svätých otcov, vidíme s akým duchom úcty prijímali Eucharistiu. U sv. Cyrila Jeruzalemského zo IV. storočia nachádzame zvlášť krásny text. Vo svojej krstnej katechéze vysvetľuje tým, čo sa pripravujú na sv. prijímanie, ako to majú robiť. Zo svojich rúk majú vytvoriť trón, položiť pravú ruku na ľavú, aby sa stala trónom pre Kráľa a súčasne, aby znázorňovala kríž. Išlo mu o tento symbolický prejav plný krásy a hĺbky: Ruky človeka vytvárajú kríž, ktorý sa stáva trónom, na ktorý zostúpi Kráľ. Vystretá otvorená ruka sa tak môže stať znakom vzťahu človeka k Pánovi, svoje ruky otvára pre Neho, aby sa tak stali nástrojom Jeho blízkosti, trónom Jeho milosrdenstva v tomto svete (Mystagogická katechéza V 21, ed. A. Piédagrel 1966 (Sources chrétiennes 126, 170 ff); übers. u. eingel. von G. Röwekamp, Freiburg 1992 (Fontes Christiani, Bd 7, S. 162 f.); vgl. J. A. Jungmann, Missarum Sollemnia II (Freiburg 1952) 469; zur rituellen Gestaltung der Kommunion der Gläubigen in der Geschichte 463-486.

Kto toto zváži, spozná: Je nesprávne sporiť sa o tento či iný postoj. Sporiť sa musíme a môžeme iba o to, o čo zápasila Cirkev pred a po IX. storočí, totiž o úctu srdca, ktoré sa skláňa pred Božím tajomstvom, ktoré sa kladie do našich rúk. Pritom nesmieme zabúdať, že nielen naše ruky sú nečisté, lež aj náš jazyk a aj naše srdce a že s jazykom neraz viac hrešíme ako s rukami. Veľkou odvahou a súčasne vyjadrením Božej milosrdnej lásky je to, že sa Ho môžeme dotýkať nielen rukou a jazykom, lež i našim srdcom. Že Pán vstupuje do nás a chce byť v nás, chce s nami žiť a chce sa stať stredobodom nášho života a jeho premeny.

(Joseph Kardinal Ratzinger, Gott ist uns nah, Eucharistie: Mitte des Lebens)

PS: V súvislosti so spôsobom prijímania na ruku, ktoré opisuje Cyril Jeruzalemský, by som navrhoval dať do zátvorky praktickú poznámku: vzhľadom na to, že v súčasnosti sa používajú malé hostie, bolo by zrejme praktickejšie dávať ľavú ruku na pravú a z nej si potom pravou rukou klásť hostiu do úst.

Púť do Medžugorja !!!

V nedeľu 19.6.večer sa odchádza, príchod 25.6. ráno. Cena 250,-Eur.
Prihlásený je ten, kto zaplatí. Možnosť prihlásiť sa je u Márie Janíkovej /Vyrúbalovej/ a u P.Quirína