Krížová cesta v jabloňovom sade

Milí farníci a priatelia našej farnosti! Mám pre Vás radostnú správu. Dnes sme spolu s Jarom a Mariánom konečne inštalovali kríže v jabloňovom sade. Od zajtra sa tam môžeme počas vychádzky do prírody zastaviť na modlitbu. Preto zajtra sa kostol zamyká o 17.05. Bude otvorený o 14.00. Kríž pri 3.zastavení bude osadený neskôr. Chybička se vloudila. Krížovú cestu požehnáme, keď bude náležitá konštelácia hviezd. To podstatné, čo dáva hodnotu a spôsobuje ovocie, je modlitba krížovej cesty. Očíslovanie a reliéfy budú dodané v priebehu času. Ďakujem tým, ktorí myšlienku podporili. Ďakujem tým, ktorí ju zrealizovali: výroba krížov, výroba a zabetónovanie kovových ukotvení, príprava reliéfov, inštalácia krížov, príprava terénu. Som si istý, že to miesto sa stane slávnym a bohatým na Božie požehnanie.

Výzva

V tomto týždni som len tak náhodou prechádzal okolo vriec s plastovým a papierovým odpadom. Normálne mi fakt bolo ľúto, keď som v tých vreciach videl veľmi veľa krabíc od mlieka, plechoviek od nápojov a plastových fliaš s vrchnákmi. Tieto drobnosti, ktoré vyhadzujeme v takých množstvách, môžu priniesť veľmi veľa úžitku. Ale to by musela byť namiesto ľahostajnosti a nezáujmu v nás úprimná snaha pomáhať druhým. A v podstate nás to nestojí nič. IDE LED Ó TO – ODNIESŤ PRED FARSKÉ DVERE ALEBO DO PREDSIENE KOSTOLA TIE VRCHNÁKY, KRABICE OD MLIEKA A HLINÍKOVÉ PLECHOVKY.!!! K tomu naozaj neviem čo dodať alebo ako rozumným ľuďom vysvetliť. Prosím o zdieľanie tejto informácie aj s tými, ktorí nečítajú FB alebo web našej farnosti. Takže sa teším na spoluprácu. Padre Quirín

P A S T I E R S K Y  L I S T

P A S T I E R S K Y  L I S T

bratislavského arcibiskupa metropolitu

Mons. Stanislava Zvolenského

Z PRÍLEŽITOSTI 13. VÝROČIA USTANOVENIA BRATISLAVSKEJ ARCIDIECÉZY, ZAČIATKU PÔSTNEHO OBDOBIA 2021

A ZBIERKY NA BRATISLAVSKÚ ARCIDIECÉZNU CHARITU

 

Milí bratia a sestry v Bratislavskej arcidiecéze,

 

prihováram sa vám, lebo minulý týždeň v nedeľu, 14. februára, sme oslávili 13. výročie ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy, nášho duchovného spoločenstva. V tomto období si osobitne uvedomujeme potrebu spoločenstva, ktoré nás môže posilniť. Pandémia a hygienické opatrenia nás obmedzujú v spoločenských kontaktoch. Preto je veľmi dôležité, aby sme dostupnými prostriedkami prežívali duchovné spoločenstvo.

Sme vďační, že teraz ako bratia a sestry v Kristovi vo všetkých farnostiach a vo všetkých duchovných spoločenstvách, so vzájomnou prajnosťou sme spojení v našej viere, nádeji a láske, ktorými sa obraciame k Pánu Bohu a aj k našim blížnym.

Dnešnou nedeľou vstupujeme do pôstneho obdobia a pripravujeme sa na slávenie veľkonočných sviatkov.

Obráťme teraz pozornosť na text svätého evanjelia, ktorý sme pred malou chvíľou počuli. Nachádzame v ňom jednoduché a hlboké posolstvo. Evanjelista svätý Marek to vyjadril slovami:

„Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“

 

Ako tomu máme rozumieť?

Pán Ježiš bol na začiatku svojho verejného účinkovania. Najprv sa nechal pokrstiť svätým Jánom Krstiteľom v Jordáne, vyjadril spoluúčasť na potrebe kajúcnosti, ku ktorej vyzýval krstom v Jordáne svätý Ján Krstiteľ. A následne evanjelium hovorí, že Boží Duch ho viedol na púšť a na púšti bol vystavený pokúšaniu.

Keď Pán Ježiš odišiel na púšť, odišiel do samoty, aby prežíval vnútorné sústredenie, aby sa pripravil na verejnú činnosť, aby začal zápas o naplnenie poslania, ktoré mu bolo zverené. Slová o pokúšaní poukazujú na to, že Pán Ježiš zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú človeka. Podstatou každého pokušenia je odsunutie Boha. Popri všetkom tom, čo sa v našom živote zdá byť naliehavé, pokušenie spočíva v tom, že Boh sa javí ako druhoradý, ak nie dokonca zbytočný a rušiaci prvok. Pokušením, ktoré nás ohrozuje v mnohorakých podobách, je snaha nastoliť vo svete alebo aspoň vo svojom prostredí poriadok vlastnými silami, bez Boha, počítať iba s vlastnými schopnosťami, uznávať za ozajstné iba pozemské a materiálne skutočnosti a Boha dávať bokom ako nejakú ilúziu.

 

Pán Ježiš na púšti zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú človeka, lebo iba tak mohol byť padnutý človek pozdvihnutý: Podstatou Ježišovho poslania je to, že musel vstúpiť do drámy ľudského bytia, musel zostúpiť až na dno ľudského jestvovania, aby tým spôsobom a tam našiel „stratenú ovečku“, vzal ju na plecia a priviedol späť domov, ako to on sám obrazne vyjadril v jednom zo svojich podobenstiev (porov. Lk 15, 4-6).

 

Ježiš Kristus chcel zostúpiť do ľudského jestvovania v celom rozsahu a chcel objať celé dejiny ľudského jestvovania počnúc od prvého človeka Adama. K Ježišovmu poslaniu, k jeho solidarite s nami všetkými, ktorú vopred ukázal pri krste, patrí to, že sa vydáva napospas hrozbám a nebezpečenstvám ľudskej existencie. V Liste Hebrejom je to vyjadrené slovami: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Hebr 2,17n) „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ (4,15) Udalosť pokúšania takto úzko súvisí s udalosťou krstu, v ktorom Ježiš vstúpil do solidarity s hriešnikmi.

 

Vo svojej krátkej správe o pokúšaní (porov. Mk 1,13) predstavil evanjelista Marek paralelu s Adamom, prvým v človekom v rajskej záhrade. Bolo to vyjadrené slovami: „bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“.

Púšť, ktorá je protikladom záhrady raja, sa stáva miestom zmierenia a spásy. Divá zver, ktorá predstavuje tú najkonkrétnejšiu podobu ohrozenia človeka prostredníctvom odporu stvorenia a moci smrti, sa stáva priateľskou ako v raji. Obrazom pokojného spolunažívania s divými zvieratami, je vyjadrený ten pokoj, ktorý prorok Izaiáš ohlasoval pre mesiášske časy: „Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom…“ (Iz 11,6) Tam, kde je premožený hriech, kde sa znovu nastoľuje harmónia medzi človekom a Bohom, objavuje sa zmierenie stvorenstva, hriechom zranené a rozbúrené stvorenie sa opäť stáva miestom pokoja, ako to neskôr povie svätý Pavol, keď hovorí o vzdychoch stvorenia, ktoré „túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rim 8,19). Boží synovia a dcéry, ktorí zmierení s Bohom, majú vo svojom vnútri duchovný pokoj.

Keď chceme vyjadriť jednoducho podstatu, spoznávame, že obrátenie sa k Bohu, prináša vnútorný pokoj. Ten, kto obnoví svoj vzťah s Bohom, kto sa zmieri s Bohom, získa vo svojom vnútri pokoj.

 

Pôstne obdobie je čas, kedy sme pozvaní, aby sme premáhali pokušenie odmietnutia Boha, jeho odstránenia v našom živote, aby sme sa práve kajúcnosťou k nemu obrátili a otvorili sa pre pokoj zmierenia s Bohom.

 

Na tejto duchovnej ceste sú nám odporúčané tri duchovné činnosti: modlitba, almužna a pôst. Všetky tri nás otvárajú a zároveň udržujú vo vnútornom postoji S t r a n a | 3 kajúcnosti, otvorenosti pre Boha. Ich dôsledkom je ochota k službe a láske voči ostatným. Všimnime si dnes viac dobro almužny.

 

Na prvú pôstnu nedeľu sa koná zbierka na potreby charitatívnych diel v našej arcidiecéze. V čase, keď sa nemôžeme stretať pri svätých omšiach v kostoloch, prosím, podporte vaším príspevkom našu bratislavskú arcidiecéznu charitu prostredníctvom online zbierky na internete na stránke precharituba.sk.

Charitatívne diela v čase pandémie sú osobitne užitočné. V nich sa prejavuje viera, ktorá koná lásku. Veľmi cenná je napríklad služba „pošli tašku“, ktorou sa pomáha seniorom a chorým s nákupmi potravín. Tieto služby sú užitočné v každej farnosti.

V spolupráci s Bratislavskou arcidiecéznou charitou pracujú farské charity aj vo viacerých farnostiach našej arcidiecézy. Pri tejto príležitosti vás prosím, uvážte, akým spôsobom by sa dala aj vo vašej farnosti zorganizovať a zriadiť farská charita, aby sa dalo systematickejšie a dlhodobejšie poslúžiť vo vašej farnosti seniorom, chorým a všetkým, ktorí sa dostali do dajakých ťažkostí. Aj na tento účel slúži naša charitatívna zbierka.

 

Nech teda nasledujúce pôstne obdobie prežívame v túžbe po vnútornom pokoji, ktorý pramení zo zmierenia s Bohom, vzájomne sa v tom povzbudzujme a pomáhajme si.

 

Všetkých vás srdečne pozdravujem a v modlitbe prosím, aby vás stále chránil a posilňoval všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý. Amen.

 

 

Mons. Stanislav Zvolenský

bratislavský arcibiskup metropolita

Nedeľné oznamy

Milí farníci a priatelia našej farnosti!
Len pripomínam, že aj dnes bude adorácia v kostole v Petrovej Vsi od 14.00 do 18.00 s možnosťou prijať sviatosť zmierenia a Eucharistiu. Takže cestou do prírody alebo počas prechádzky s mačičkou alebo so psíkom môžete využiť možnosti, ktoré sa ponúkajú.
Ďakujem Vám, ktorí ste sa zúčastnili na odložení vianočnej výzdoby a na uprataní kostolov.
Ďakujem Vám, ktorí ste finančne prispeli na chod farnosti a rôzne konkrétne potreby. Ani mnohé obmedzenia Vám nezabránili v prejavoch Vašej štedrosti. Nech Vám to Pán, ktorý pozná úmysly a vidí, čo robí pravá i ľavá ruka, bohato odplatí svojím požehnaním v rôznych podobách… V oznamoch budú uvedené hodnoty z rôznych pokladničiek, ktoré máme v kostole v Petrovej Vsi.
Prajem Vám peknú požehnanú nedeľu!
Padre Quirín

Obetovanie Pána

Milí farníci a priatelia našej farnosti!
Obetovanie Pána alebo ľudovo aj Hromnice je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára.
V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. V tento deň sa v chrámoch zvyknú posväcovať sviečky, ktoré sa nazývajú hromničky.
V Ríme bol sviatok slávený od 7. storočia. Počas sprievodu od Rímskeho fóra do Baziliky Santa Maria Maggiore ľudia niesli v rukách sviece, ktoré boli znakom pokánia, ale aj očisty. Zvyk niesť sviece zaviedol pápež Geláz I. v roku 494 po Kr.[2] Tento sviatok je aj dňom zasväteného života. Zasvätení ho slávia v rámci diecéz spoločne so svojimi biskupmi.
Starší názov Očisťovanie Panny Márie bol v rímskokatolíckej cirkvi od roku 1969 zmenený na teraz používaný názov Obetovanie Pána.
Zajtra = 2.2. , pri sv. omši o 17.00 v Petrovej Vsi a 18.30 v Letničí požehnám sviece, vodu a kriedu. Ak máte záujem požehnať svoje hromničné sviece, nechajte ich v predsieni kostola označené menom, alebo číslom domu. Potom si ich môžete vyzdvihnúť, prípadne vziať si aj svätenú vodu a kriedu.
Prajem Vám Svetlom a slnkom prežiarený celý týždeň!
Padre Q

Nedeľné pozdravy

Milí farníci a priatelia našej farnosti! Názov dnešnej témy je :<spovednica>. Bolo to v začiatkoch mojej kariéry v Južných Čechách, kde som pôsobil vo vysoko nadštandartných farnostiach. Veľa sa toho opravilo, vytvorili sa rôzne spoločenstvá, žili sa pekné a hodnotné vzťahy. Pri jednej príležitosti mi môj predchodca – 80 ročný pán dekan Kostelecký – povedal: „Je to pekné vidieť a počuť, ako sa farnosti menia k lepšiemu. Opravené fary a kostoly, živé spoločenstvá… Ale prosím, pamätajte si, že opravdivé oživenie farnosti nastane, keď budete musieť opraviť, alebo urobiť novú spovednicu.“ Povzbudzujem Vás k zamysleniu a k zmene postojov k sviatosti zmierenia, ľudovo – k svätej spovedi. Takže je dôležité chodiť na spoveď pravidelne – aspoň raz za mesiac. Nie pravidelne raz či dva razy za rok. Pred spoveďou sa dobre pripravíme. Vážim si tých, ktorí si v rámci prípravy aj napíšu to, čo chcú vyznať. Je to veru povrchné prísť po pol roku alebo po roku a nemať hriechy alebo nevedieť z čoho sa spovedať. Na začiatku je dobré spomenúť, kedy bola posledná spoveď. Vôbec nie je dôležité kde a u koho sa spovedame. Spovedame sa z hriechov, to znamená zo zlých myšlienok, slov, skutkov a z toho, čo dobré sme zanedbali. Nehovorme koľko a čo a kedy sa modlíme, koľko chodíme do kostola, koľko dobra vykonáme. Nehovorme o svojich chorobách ani o hriechoch druhých. Nehovorme, že človek je taky a onaký, ale Ja som taký alebo Ja robím to a to. V úkone ľútosti nesľubujme, že sa polepšime, ale že sa chcem polepšiť. Prichádzajme na spoveď v priebehu mesiaca, nielen pred 1.piatkom. Aj teraz v nedeľu počas adorácie 14.00 – 18:00 budem k dispozícii v Petrovej Vsi a potom celý týždeň pred sv.omšou od 16:00, v Letničí od 18:00. Je dobrou správou pre nás, že máme možnosť. Nikto z odvážnych a tých, čo naozaj žijú duchovný život sa nevyhovara na prekážky a nemožnosť. Povzbudením pre mňa bol aj mladík, ktorý 12,5 km absolvoval kvôli spovedi a eucharistii. Alebo aj rodinka byvajuca 10 km od Petrovej Vsi. Aj k tým, čo nemôžu prísť do kostola, rád prídem domov. Neodchádzajme na večnosť bez spovede a eucharistie. V žalme sa píše, že blahoslavení tí, čo zomierajú v Pánovi. A vždy si urobme predsavzatie, čo chceme zmeniť, vylepšiť, odstrániť do najbližšej spovede. Majme v sebe túžbu zdokonaliť svoj charakter a čo najviac sa podobať Ježišovi. A hlavne žiť v priateľstve s Bohom. Padre Quirín

Nedeľné pozdravy

Milí farníci a priatelia našej farnosti! V cykle nedeľných pozdravov (kým sa okolností nezmenia) sa Vám chcem prihovarať touto cestou – FB a web. Dnes na tému : Zimná príprava. Medvede odpočívajú zimným spánkom, čerpajú silu na letnú sezónu malín a čučoriedok. Športovci v určitých disciplínach v zime veľa trénujú, aby načerpali energiu, nabrali svalovú hmotu, získali potrebnú kondíciu, aby dobre obstáli v jarných či letných súťažiach. Pán nám dáva zimný čas v týchto okolnostiach pandémie a lockdownu. Je to pre nás dobrá správa. Máme veľké obmedzenia ale aj veľké možnosti. Možnosť budovať pekné rodinné vzťahy, aj spoločenské. Možnosť odpočinúť si. Možnosť premýšľať a prehodnocovať. Možnosť rásť vo viere. Prajem Vám všetkým, aby sme vzali do svojich rúk zodpovednosť za osobný rast vo viere. Sledovanie sv.omši a iných pobožností s vnútorným I vonkajšim sústredenim, čítanie Písma sv., spoločná modlitba v rodine, výuka náboženstva malých detí a školákov zo strany rodičov, šuduim Youcat – u birmovancov, čítanie hodnotných kníh, sledovanie dobrých filmov… Nezabudnime na sviatosť zmierenia, a Eucharistiu. Tieto a možno aj ďalšie aktivity nech sú súčasťou <duchovného tréningu >. Keď nastanú slobodnejsie časy, nech nás nájdu pevnejsich vo viere, horlivejšich v láske a pripravených s odvahou prijať nové výzvy. Prajem Vám a od Pána vyprosujem nádhernú nedeľu a pozitívne prežitý nasledujúci týždeň! Padre Quirín

informácia k pútnickému zájazdu

Vážení klienti, milí pútnici,
boli ste prihlásená/ý na pútnicky zájazd LORETO-CASCIA-ORVIETO-SIENA-BOLOGNA v termíne 13.03. – 17.03.2021.
Keďže sa pútnicky zájazd ešte stále nedá z objektívnych príčin uskutočniť, ponúkame Vám a zaraďujeme Vás
do nového termínu 23.10. – 27.10.2021.
Program ani cena sa nemenia, prikladám.
Pevne veríme, že už budeme môcť púť uskutočniť.
Za Váš súhlas, porozumenie a dôveru ďakujeme a prajeme všetko dobré.
S kresťanským pozdravom
Viera Navrátilová

AWERTRAVEL, s.r.o.
Hviezdoslavova 1469/61
905 01  Senica
Slovensko
Tel: 00421 34/6513896
Tel/fax: 00421 34/6512995
Mobil: 00421 905/974264
Email: vierka@awertravel.sk
Inet: www.awertravel.sk
ICO: 36235989
IC DPH: SK 2021496400

Návšteva kostola

Milí farníci a priatelia našej farnosti! Je pekné vidieť záblesky záujmu o návštevu kostola v Petrovej Vsi. Je to veľmi dobré, keď máme túžbu zastaviť sa na krátku modlitbu. Tak Vám týmto oznamujem, že zajtra =v sobotu bude kostol odomknutý v čase 8.00 – 10.00 a potom 16:00 – 18:00. Okrem nášho Pána tam budem aj ja k dispozícii /Sviatosť zmierenia, Sv. Prijímanie /. Tak sa s Pánom Ježišom na Vás tešíme, že keď pôjdete okolo /do prírody, do potravín/, že nás neobidete. S pozdravom A. H. O. J. Padre Q J

PASTIERSKY LIST

PASTIERSKY LIST

Konferencie biskupov Slovenska

Nový rok 2021 – rok sčítania obyvateľstva

 

Drahí bratia a sestry!

 

Dnes je Nový rok 2021. Tento deň je u nás významovo veľmi bohatý: Je cirkevnou slávnosťou Panny Márie Bohorodičky a svetovým dňom modlitieb za pokoj. Z občianskeho hľadiska je začiatkom nového kalendárneho roka aj Dňom vzniku Slovenskej republiky.

 

Možno nájsť spoločného menovateľa, ktorým by sa dali tieto rozdielne významy dnešného dňa spojiť? Áno, významy Nového roka sa spájajú v nás veriacich ľuďoch. Sme aj veriaci katolíci a sme aj občania Slovenskej republiky – vo veľkej európskej rodine národov.

 

Pravidelne a radi si na Nový rok vinšujeme zdravie, šťastie a hojné Božie požehnanie. A hoci dnešný deň slávime, s istou bolesťou si však uvedomujeme, že na nastávajúci rok ešte stále vrhá svoj tmavý tieň svetová pandémia. Oprávnene teda máme strach o seba i svojich drahých.

 

Preto by nás veľmi potešilo, keby sa naše krásne novoročné vinše skoro a bohato naplnili. Vieme však, že nie všetko, čo v novom roku príde a čo nás čaká, je v našich rukách. Rozhodne potrebujeme veľké Božie požehnanie prameniace z múdrej Pánovej prozreteľnosti.

 

O štedrom požehnaní sme počuli v dnešných liturgických čítaniach. Z Knihy Numeri sme čítali, ako Pán posiela Mojžiša za Áronom a jeho synmi, aby v Božom mene žehnali všetok ľud.

 

So žalmistom sme volali: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás!“ A prosili sme „nech nás Pán požehná, a nech si ho ctia všetky končiny zeme“.

 

Celá novoročná bohoslužba je našou spoločnou prosbou o požehnanie. Žiadame oň všemohúceho Boha, ktorý je Pán sveta i času. Ale nežiadame ako cudzí, či Bohu neznámi. Práve naopak! Veď v Liste Galaťanom svätý Pavol zdôrazňuje, že v Ježišovi Kristovi nás Boh prijal za svoje deti: „Nie si otrok, ale syn!“

 

Napokon nám svätý Lukáš pripomína Vianoce – teda tú zázračnú chvíľu, keď Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, aby nás vykúpil a aby sme dostali adoptívne synovstvo.

 

Toto je najhlbší dôvod sviatočnej radosti dnešného dňa. Vďaka Božej láske sa aj my – skrze Krista narodeného z Panny Márie Bohorodičky – stávame Božími deťmi! Toto synovstvo a dcérstvo sme prijali ako svätý dar, keď sme boli pokrstení. A tento dar zostáva s nami po celý život aj v tomto novom roku, ktorý začíname modlitbou k nebeskému Otcovi o požehnanie.

 

My vaši biskupi chceme v tomto pastierskom liste pripomenúť dôležitosť duchovného smerovania nás veriacich – i celej spoločnosti –, aby sme boli počas nastávajúceho roka otvorení tomu potrebnému požehnaniu dobrotivého Pána Boha.

 

Náš pozitívny vzťah k Bohu, ktorý mnohí ľudia vnímajú ako vzťah k pravej Láske, Pravde, Vernosti a najvyššiemu Dobru, odporúčame postaviť na prvé miesto všetkých našich snažení. Lebo vždy – či si to uvedomujeme alebo nie – sme Božie stvorenia a stále existujeme z Božej milosti (porovnaj Ján 1, 16; Skutky 17, 28).

 

V tomto roku sa na Slovensku od 15. februára do 31. marca uskutoční celoštátne elektronické sčítanie ľudu. Sčítanie sa koná opäť po desiatich rokoch. Je to známa a logisticky náročná udalosť s veľkým dosahom. Sčítanie má podať presnejší obraz o Slovensku, o jeho bohatstve či chudobe, o jeho vzdelaní a kultúre. A má podať obraz aj o náboženskej situácii: o tom, koľko je na Slovensku veriacich – katolíkov latinského i gréckeho obradu, evanjelikov, pravoslávnych a iných, a koľko je takých, ktorí sa považujú za neveriacich. Otázka náboženskej viery a príslušnosti k cirkvi je dôležitá a vyžaduje si pravidelné spresnenie.

 

Toto prihlásenie sa ku svojej cirkvi má za úlohu utvoriť čo najvernejší obraz o náboženskom stave obyvateľov Slovenska. Čo naši ľudia slobodne vyznávajú, kam nábožensky patria, kam ich zaradil ich krst, ktorý dosiaľ nepopreli. Žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, a preto môžeme bez obáv vyznávať svoju vieru. Využime to! Už sa nemusíme báť prenasledovania, a krstiť svoje deti nemusíme dávať tajne, ako to bolo v minulosti.

 

Žijeme v Európe, ktorá vyrástla a dosiaľ čerpá zo židovsko-kresťanského duchovného dedičstva. Kristova Cirkev sa rozprestiera po celom svete (porovnaj Matúš 24, 14; Rimanom 1, 8; Kolosanom 1, 5). Patria do nej všetci, ktorí boli pokrstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

 

Zahrnutí do nej sú aj tí, ktorí sa azda od cirkvi vzdialili; tí ktorí občas pochybujú o viere. Cirkev na všetkých týchto pamätá a stále ich pokladá za svojich synov a dcéry. Denne sa za nich modlí, aby vytrvali vo viere, aby niesli svoj kríž a aby nikdy nepopreli svoj krst.

 

Pevne veríme, že Božia láska je väčšia ako naše srdce (porovnaj Prvý Jánov 3, 20) a dáva sa svetu aj pre nich (porovnaj Ján 3, 16). Nech aj títo pri sčítaní zaznačia do príslušnej rubriky, že sú pokrstení; že srdcom patria do svojej cirkvi.

 

Francúzsko na jeseň minulého roka opätovne zakúsilo vlnu islamského terorizmu. Mnohé krajiny sveta odvtedy viac hľadia na túto ťažko skúšanú krajinu a vyjadrili jej aj úprimnú sústrasť. Pripomeňme si dlhodobý odvážny postoj tejto krajiny, ako ho vyjadruje jej prezident: „Zoči-voči fanatizmu si Francúzsko zachová svoje duchovné a hodnotové základy!“.

 

Vieme, že Francúzsko je sekulárna krajina. A predsa – jej odhodlanie zachovať si „svoje duchovné a hodnotové základy“ je príkladné. O čo viac by sme mali byť odhodlaní my kresťania, keď ide o prihlásenie sa k svojim duchovným hodnotám a ku svojej viere!

 

Drahí bratia a sestry! Nie je našou úlohou odsudzovať tých, ktorí neveria. My si však buďme vedomí, že kresťanská viera je naše bohatstvo.

 

Tak ako sa slobodne prihlásime k tomu, že sme muž či žena; ako sa prihlásime ku svojej národnosti – slovenskej, maďarskej, rómskej a inej – tak sa prihlásme aj k viere svojej cirkvi.

 

Nepoprime to, čím sme, bez ohľadu na akékoľvek politické presvedčenie. Náš krst a naša príslušnosť k cirkvi nás ponad tieto rozdiely spája. Nech naše Slovensko ukáže, aké v skutočnosti je. A ak niekto popiera cirkev a Boha, nech sa – na svoju zodpovednosť – podľa toho zariadi. Je to vec jeho svedomia. My máme svedomie veriace.

 

Slovensko patrí medzi kresťanské národy už tisíc rokov – od čias sv. Cyrila a Metoda. Keď sa vám prihovárame a povzbudzujeme vás, aby sme sa všetci priznali k svojmu krstu, tým sa my biskupi snažíme plniť úlohu nástupcov apoštolov: povzbudzovať a utvrdzovať všetkých vo viere.

 

Prosíme, bojujme dobrý boj viery (porovnaj Prvý Timotejovi 6, 12). Robme všetko, aby sme aj my raz počuli slová, ktoré čítame v poslednej knihe Nového zákona, v Zjavení apoštola Jána (2, 13): „Pridŕžaš sa môjho mena a nezaprel si vieru vo mňa“.

 

Ježiš všetkým sľubuje: „Kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj Syn človeka vyzná pred Božími anjelmi“ (Lukáš 12, 8). Priznajme sa k Ježišovi Kristovi! Samozrejme, v novom roku svoju vieru nielen s odvahou vyznajme, ale podľa nej aj žime! Buďme verní evanjeliu vo svojich skutkoch. Buďme pre našu krajinu soľou a svetlom. Usilujme sa čo najviac prispievať k spoločnému dobru. Nebojme sa námahy. Naša viera nech nás posilňuje zostať v prvej línii všetkých dobrých zápasov. Nech nás posilňuje, aby sme sa neschovávali za druhých a nepýtali sa, čo iní môžu urobiť pre nás, ale čo my – ako Kristovi učeníci – môžeme urobiť pre všetkých. Kde je lakomstvo, preukážme štedrosť. Kde je nenávisť, prejavme lásku. Kde je hnev, rozsievajme pokoj. „Žehnajte a nepreklínajte“, hovorí Sväté písmo (Rimanom 12, 14).

 

Keď teda dnes slávnosťou Bohorodičky Panny Márie vstupujeme do nového roka a prosíme o Božie požehnanie, pripomeňme si, že aj my sami máme druhých požehnávať a byť pre nich požehnaním.

 

Drahí bratia a sestry, začíname nový rok, v ktorom budeme môcť smelo vyznať svoju vieru aj príslušnosť ku svojej Cirkvi. Prihlásme sa k Ježišovi Kristovi a k jeho Matke Panne Márii. Otvorme sa aj týmto spôsobom pre potrebné Božie milosti a požehnanie do celého nasledujúceho roka.

 

Nech nás v ňom sprevádza materinská starostlivosť a nebeský príhovor Bohorodičky, Panny Márie!

 

Srdečne vás pozdravujú a žehnajú vaši biskupi!