Nedeľné oznamy
Milí farníci a priatelia našej farnosti, mám niekoľko oznamov : dnes – v nedeľu 21.3. je zbierka na pomoc prenasledovaným kresťanom a utečencom. V Petrovej Vsi je možné prispieť na tento účel do pokladničky na vchodových dverách kostola a do košíka počas adorácie. Adorácia s možnosťou prijať sviatosť zmierenia a sväté prijímanie je od 12:30 do 16.30. Na krížovú cestu si nezabudnite vziať kamene.
Krížová cesta v jabloňovom sade
Milí farníci a priatelia našej farnosti! Dnes =v sobotu 13.3.2021 bol v mojom živote a možno aj v existenciii našej farnosti výnimočný deň. V areáli jabloňového sadu – na konci krížovej cesty – bol vyzdvihnutý nádherný dtevený kríž aj s „Ukrižovaným“! Práve v neľahkých a pre mnohých aj bolestných časoch, ktoré žijeme, potrebujeme pozdvihnúť náš zrak k Ježišovi. Pohľad na Božieho Syna, ktorý vzal na seba aj naše kríže, bolesti a hriechy nech nám dá na každý deň našej krížovej cesty dostatok nádeje, milosrdenstva a dobročinnej lásky a aj ľútosti nad hriechmi. Máme možnosť pozerať na Ukrižovaného s vierou. Len pohľad viery spojený s vďakou, ľútosťou I prosbou vyprosí požehnanie pre každého z nás, pre naše rodiny, našu farnosť, spoločnosť I celý svet! Ďakujem všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tom, že dnes máme nad Petrovou Vsou krížovú cestu a tento centrálny kríž, na ktorom je vypálená aj pekná modlitba. Ďakujem Vám všetkým, ktorí ste si osvojili jednotlivé priestory, aby ste ich udržiavali počas celého roka. Ďakujem Vám všetkým, ktorí sa v týchto priestoroch budete modliť, alebo len tak prechádzať sa s úmyslom odpočinúť si a potešiť sa pri pohľade na Petrovú Ves. Požehnanie krížovej cesty a hlavného kríža sa uskutoční, až keď okolnosti dovolia. A ešte jedna prosba – udržujme si tento posvätný priestor bez odpadov rôzneho druhu. A ďakujem za kamene, ktoré nech sú symbolom našich hriechov, bolestí a trápení. Prajem a od Pána vyprosujem Vám i Vašim požehnanú 4.pôstnu – radostnú – nedeľu. Pripomínam, že v nedeľu je adorácia s možnosťou prijať sv.sviatosti od 12:30 do 16.30. Padre Quirin
Nedeľný oznam
Krížová cesta v jabloňovom sade
Milí farníci a priatelia našej farnosti! Mám pre Vás radostnú správu. Dnes sme spolu s Jarom a Mariánom konečne inštalovali kríže v jabloňovom sade. Od zajtra sa tam môžeme počas vychádzky do prírody zastaviť na modlitbu. Preto zajtra sa kostol zamyká o 17.05. Bude otvorený o 14.00. Kríž pri 3.zastavení bude osadený neskôr. Chybička se vloudila. Krížovú cestu požehnáme, keď bude náležitá konštelácia hviezd. To podstatné, čo dáva hodnotu a spôsobuje ovocie, je modlitba krížovej cesty. Očíslovanie a reliéfy budú dodané v priebehu času. Ďakujem tým, ktorí myšlienku podporili. Ďakujem tým, ktorí ju zrealizovali: výroba krížov, výroba a zabetónovanie kovových ukotvení, príprava reliéfov, inštalácia krížov, príprava terénu. Som si istý, že to miesto sa stane slávnym a bohatým na Božie požehnanie.
Výzva
V tomto týždni som len tak náhodou prechádzal okolo vriec s plastovým a papierovým odpadom. Normálne mi fakt bolo ľúto, keď som v tých vreciach videl veľmi veľa krabíc od mlieka, plechoviek od nápojov a plastových fliaš s vrchnákmi. Tieto drobnosti, ktoré vyhadzujeme v takých množstvách, môžu priniesť veľmi veľa úžitku. Ale to by musela byť namiesto ľahostajnosti a nezáujmu v nás úprimná snaha pomáhať druhým. A v podstate nás to nestojí nič. IDE LED Ó TO – ODNIESŤ PRED FARSKÉ DVERE ALEBO DO PREDSIENE KOSTOLA TIE VRCHNÁKY, KRABICE OD MLIEKA A HLINÍKOVÉ PLECHOVKY.!!! K tomu naozaj neviem čo dodať alebo ako rozumným ľuďom vysvetliť. Prosím o zdieľanie tejto informácie aj s tými, ktorí nečítajú FB alebo web našej farnosti. Takže sa teším na spoluprácu. Padre Quirín
P A S T I E R S K Y L I S T
P A S T I E R S K Y L I S T
bratislavského arcibiskupa metropolitu
Mons. Stanislava Zvolenského
Z PRÍLEŽITOSTI 13. VÝROČIA USTANOVENIA BRATISLAVSKEJ ARCIDIECÉZY, ZAČIATKU PÔSTNEHO OBDOBIA 2021
A ZBIERKY NA BRATISLAVSKÚ ARCIDIECÉZNU CHARITU
Milí bratia a sestry v Bratislavskej arcidiecéze,
prihováram sa vám, lebo minulý týždeň v nedeľu, 14. februára, sme oslávili 13. výročie ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy, nášho duchovného spoločenstva. V tomto období si osobitne uvedomujeme potrebu spoločenstva, ktoré nás môže posilniť. Pandémia a hygienické opatrenia nás obmedzujú v spoločenských kontaktoch. Preto je veľmi dôležité, aby sme dostupnými prostriedkami prežívali duchovné spoločenstvo.
Sme vďační, že teraz ako bratia a sestry v Kristovi vo všetkých farnostiach a vo všetkých duchovných spoločenstvách, so vzájomnou prajnosťou sme spojení v našej viere, nádeji a láske, ktorými sa obraciame k Pánu Bohu a aj k našim blížnym.
Dnešnou nedeľou vstupujeme do pôstneho obdobia a pripravujeme sa na slávenie veľkonočných sviatkov.
Obráťme teraz pozornosť na text svätého evanjelia, ktorý sme pred malou chvíľou počuli. Nachádzame v ňom jednoduché a hlboké posolstvo. Evanjelista svätý Marek to vyjadril slovami:
„Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.“
Ako tomu máme rozumieť?
Pán Ježiš bol na začiatku svojho verejného účinkovania. Najprv sa nechal pokrstiť svätým Jánom Krstiteľom v Jordáne, vyjadril spoluúčasť na potrebe kajúcnosti, ku ktorej vyzýval krstom v Jordáne svätý Ján Krstiteľ. A následne evanjelium hovorí, že Boží Duch ho viedol na púšť a na púšti bol vystavený pokúšaniu.
Keď Pán Ježiš odišiel na púšť, odišiel do samoty, aby prežíval vnútorné sústredenie, aby sa pripravil na verejnú činnosť, aby začal zápas o naplnenie poslania, ktoré mu bolo zverené. Slová o pokúšaní poukazujú na to, že Pán Ježiš zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú človeka. Podstatou každého pokušenia je odsunutie Boha. Popri všetkom tom, čo sa v našom živote zdá byť naliehavé, pokušenie spočíva v tom, že Boh sa javí ako druhoradý, ak nie dokonca zbytočný a rušiaci prvok. Pokušením, ktoré nás ohrozuje v mnohorakých podobách, je snaha nastoliť vo svete alebo aspoň vo svojom prostredí poriadok vlastnými silami, bez Boha, počítať iba s vlastnými schopnosťami, uznávať za ozajstné iba pozemské a materiálne skutočnosti a Boha dávať bokom ako nejakú ilúziu.
Pán Ježiš na púšti zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú človeka, lebo iba tak mohol byť padnutý človek pozdvihnutý: Podstatou Ježišovho poslania je to, že musel vstúpiť do drámy ľudského bytia, musel zostúpiť až na dno ľudského jestvovania, aby tým spôsobom a tam našiel „stratenú ovečku“, vzal ju na plecia a priviedol späť domov, ako to on sám obrazne vyjadril v jednom zo svojich podobenstiev (porov. Lk 15, 4-6).
Ježiš Kristus chcel zostúpiť do ľudského jestvovania v celom rozsahu a chcel objať celé dejiny ľudského jestvovania počnúc od prvého človeka Adama. K Ježišovmu poslaniu, k jeho solidarite s nami všetkými, ktorú vopred ukázal pri krste, patrí to, že sa vydáva napospas hrozbám a nebezpečenstvám ľudskej existencie. V Liste Hebrejom je to vyjadrené slovami: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Hebr 2,17n) „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.“ (4,15) Udalosť pokúšania takto úzko súvisí s udalosťou krstu, v ktorom Ježiš vstúpil do solidarity s hriešnikmi.
Vo svojej krátkej správe o pokúšaní (porov. Mk 1,13) predstavil evanjelista Marek paralelu s Adamom, prvým v človekom v rajskej záhrade. Bolo to vyjadrené slovami: „bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“.
Púšť, ktorá je protikladom záhrady raja, sa stáva miestom zmierenia a spásy. Divá zver, ktorá predstavuje tú najkonkrétnejšiu podobu ohrozenia človeka prostredníctvom odporu stvorenia a moci smrti, sa stáva priateľskou ako v raji. Obrazom pokojného spolunažívania s divými zvieratami, je vyjadrený ten pokoj, ktorý prorok Izaiáš ohlasoval pre mesiášske časy: „Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom…“ (Iz 11,6) Tam, kde je premožený hriech, kde sa znovu nastoľuje harmónia medzi človekom a Bohom, objavuje sa zmierenie stvorenstva, hriechom zranené a rozbúrené stvorenie sa opäť stáva miestom pokoja, ako to neskôr povie svätý Pavol, keď hovorí o vzdychoch stvorenia, ktoré „túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rim 8,19). Boží synovia a dcéry, ktorí zmierení s Bohom, majú vo svojom vnútri duchovný pokoj.
Keď chceme vyjadriť jednoducho podstatu, spoznávame, že obrátenie sa k Bohu, prináša vnútorný pokoj. Ten, kto obnoví svoj vzťah s Bohom, kto sa zmieri s Bohom, získa vo svojom vnútri pokoj.
Pôstne obdobie je čas, kedy sme pozvaní, aby sme premáhali pokušenie odmietnutia Boha, jeho odstránenia v našom živote, aby sme sa práve kajúcnosťou k nemu obrátili a otvorili sa pre pokoj zmierenia s Bohom.
Na tejto duchovnej ceste sú nám odporúčané tri duchovné činnosti: modlitba, almužna a pôst. Všetky tri nás otvárajú a zároveň udržujú vo vnútornom postoji S t r a n a | 3 kajúcnosti, otvorenosti pre Boha. Ich dôsledkom je ochota k službe a láske voči ostatným. Všimnime si dnes viac dobro almužny.
Na prvú pôstnu nedeľu sa koná zbierka na potreby charitatívnych diel v našej arcidiecéze. V čase, keď sa nemôžeme stretať pri svätých omšiach v kostoloch, prosím, podporte vaším príspevkom našu bratislavskú arcidiecéznu charitu prostredníctvom online zbierky na internete na stránke precharituba.sk.
Charitatívne diela v čase pandémie sú osobitne užitočné. V nich sa prejavuje viera, ktorá koná lásku. Veľmi cenná je napríklad služba „pošli tašku“, ktorou sa pomáha seniorom a chorým s nákupmi potravín. Tieto služby sú užitočné v každej farnosti.
V spolupráci s Bratislavskou arcidiecéznou charitou pracujú farské charity aj vo viacerých farnostiach našej arcidiecézy. Pri tejto príležitosti vás prosím, uvážte, akým spôsobom by sa dala aj vo vašej farnosti zorganizovať a zriadiť farská charita, aby sa dalo systematickejšie a dlhodobejšie poslúžiť vo vašej farnosti seniorom, chorým a všetkým, ktorí sa dostali do dajakých ťažkostí. Aj na tento účel slúži naša charitatívna zbierka.
Nech teda nasledujúce pôstne obdobie prežívame v túžbe po vnútornom pokoji, ktorý pramení zo zmierenia s Bohom, vzájomne sa v tom povzbudzujme a pomáhajme si.
Všetkých vás srdečne pozdravujem a v modlitbe prosím, aby vás stále chránil a posilňoval všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý. Amen.
Mons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
Nedeľné oznamy
Obetovanie Pána
Nedeľné pozdravy
Milí farníci a priatelia našej farnosti! Názov dnešnej témy je :<spovednica>. Bolo to v začiatkoch mojej kariéry v Južných Čechách, kde som pôsobil vo vysoko nadštandartných farnostiach. Veľa sa toho opravilo, vytvorili sa rôzne spoločenstvá, žili sa pekné a hodnotné vzťahy. Pri jednej príležitosti mi môj predchodca – 80 ročný pán dekan Kostelecký – povedal: „Je to pekné vidieť a počuť, ako sa farnosti menia k lepšiemu. Opravené fary a kostoly, živé spoločenstvá… Ale prosím, pamätajte si, že opravdivé oživenie farnosti nastane, keď budete musieť opraviť, alebo urobiť novú spovednicu.“ Povzbudzujem Vás k zamysleniu a k zmene postojov k sviatosti zmierenia, ľudovo – k svätej spovedi. Takže je dôležité chodiť na spoveď pravidelne – aspoň raz za mesiac. Nie pravidelne raz či dva razy za rok. Pred spoveďou sa dobre pripravíme. Vážim si tých, ktorí si v rámci prípravy aj napíšu to, čo chcú vyznať. Je to veru povrchné prísť po pol roku alebo po roku a nemať hriechy alebo nevedieť z čoho sa spovedať. Na začiatku je dobré spomenúť, kedy bola posledná spoveď. Vôbec nie je dôležité kde a u koho sa spovedame. Spovedame sa z hriechov, to znamená zo zlých myšlienok, slov, skutkov a z toho, čo dobré sme zanedbali. Nehovorme koľko a čo a kedy sa modlíme, koľko chodíme do kostola, koľko dobra vykonáme. Nehovorme o svojich chorobách ani o hriechoch druhých. Nehovorme, že človek je taky a onaký, ale Ja som taký alebo Ja robím to a to. V úkone ľútosti nesľubujme, že sa polepšime, ale že sa chcem polepšiť. Prichádzajme na spoveď v priebehu mesiaca, nielen pred 1.piatkom. Aj teraz v nedeľu počas adorácie 14.00 – 18:00 budem k dispozícii v Petrovej Vsi a potom celý týždeň pred sv.omšou od 16:00, v Letničí od 18:00. Je dobrou správou pre nás, že máme možnosť. Nikto z odvážnych a tých, čo naozaj žijú duchovný život sa nevyhovara na prekážky a nemožnosť. Povzbudením pre mňa bol aj mladík, ktorý 12,5 km absolvoval kvôli spovedi a eucharistii. Alebo aj rodinka byvajuca 10 km od Petrovej Vsi. Aj k tým, čo nemôžu prísť do kostola, rád prídem domov. Neodchádzajme na večnosť bez spovede a eucharistie. V žalme sa píše, že blahoslavení tí, čo zomierajú v Pánovi. A vždy si urobme predsavzatie, čo chceme zmeniť, vylepšiť, odstrániť do najbližšej spovede. Majme v sebe túžbu zdokonaliť svoj charakter a čo najviac sa podobať Ježišovi. A hlavne žiť v priateľstve s Bohom. Padre Quirín